Farnosť Letanovce
Rímskokatolícky farský úrad Letanovce
Farnosť Letanovce
Letanovce - Arnutovce - Spišské Tomášovce

AI + DI: Dnešné evanjelium je opäť samozrejme bohaté. Ježiš vystupuje na vrch, aby sa modlil. Pozor, on tam nejde, aby sa premenil, ale aby sa modllil. A pri modlitbe sa premenil, ale k tomu sa ešte vrátime.

Neviem celkom, ako to dať dokopy – celý tento príbeh aby nám bol čo najviac zrozumiteľný a pochopiteľný. Ježiš teda ide na vrch, aby sa tam modlil. Zoberie so sebou zase tých troch – Petra, Jakuba a Jána. Sú to tí, ktorí budú v jeho blízkosti aj v Getsemanskej záhrade. Ide s nimi do samoty, aby sa modlili. Počas modlitby sa Ježiš premení. Ježiš sa musel krásne modliť. To musela byť radosť a zážitok, vidieť ho pri rozhovore s nebeským Otcom. Počas tejto modlitby sa zrazu zmenil: „Tvár mu žiarila ako slnko a odev mu zbelel ako sneho“. Tak to píše Matúš, Marek to ani nevie opísať. Ľudia, čo prežili klinickú smrť alebo, čo sa istým spôsobom stretli s Ježišom, nevedia opísať jeho krásu. Hovoria o akomsi zvláštnom svetle. O krásnej bielej farbe a žiare. Ale nevedia to pomenovať. A taký sa im tam Ježiš ukázal. Asi aby ich posilnil vo viere. Viete, je veľa momentov, pri ktorých by sme sa mohli zastaviť – tak bohatá je dnešná evanjeliová udalosť premenenia na vrchu – ale ja by som sa zastavil pri dvoch: prvý, že Ježiš tam išiel, aby sa modlil a pri modlitbe sa premenil a druhý, že to bolo na vrchu a že tam chceli postaviť tri stánky, lebo im tam bolo dobre.

  1. Modlitba – Ježiš išiel na vrch, aby sa tam modlil. Ježiš je pre nás príkladom modlitby. Jeho modlitba je plná dôvery, túžby a lásky. Je to skutočný rozhovor syna s Otcom. Ježiš aj tým trom neustále opakoval: „Bdejte a modlite sa!“ A znova: „Modlite sa!“ A zasa: „Ani hodinu ste nedokázali bdieť so mnoou? Bdejet a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Dnešná modlitba Ježiša úplne premenila a zbožstvila. Aj nás modlitba premieňa a zbožstvuje. Môžete robiť aj neviem čo, ak sa nemodlíte, ťažko to prinesie nejaké ovocie. Čím je dážď pre zem, tým je modlitba pre človeka. Aký potrebný je dážď. Môžete sa starať, okopávať, pestovať, hnojiť, ale ak nebude dažďa, zem nevydá úrodu. Podobne môžete konať mnoho dobrých skutkov, starať sa, ale ak sa nemodlíte, váš život neprinesie skutočné ovocie. Čím je dýchanie pre život človeka, tým je modlitba pre dušu. Bez dýchania, by pľúca nemali potrebný kyslík a ani mozog. Ak človek prestane dýchať, máte štyri minúty, aby ste ho oživili. Ak to nestihnete, htorí tu obrovské nebezpečenstvo pre mozog. Môžu sa poškodiť niektoré časti. Až úplne odumrieť. A mozog už nikdy nebude správne fungovať. Čím dlhšie človek nedýcha, tým horšie následky to má. A tak aj modlitba. Ak sa človek nemodlí, duša nedýcha. Keď duša nedýchy Boží vzduch, začína človek postupne odumierať: prichádza prázdnota, človek je lenivý, stráca zmysel, radosť, pokoj, postupne odumierame zvnútra. Až je človek živou mŕtvolou. Hoci žije, jeho život nemá zmysel a je prázdny. Človek sa len vlečie zo dňa na deň. Nestačí nadýchnuť sa len raz, dýchať musí stále, od prvého nádychu a stále. Tak aj v modlitbe, nestačí, že som sa pomodlil včera a potom mám týždeň pokoj. Modliť sa treba stále. Neustále žiť v Božej prítomnosti. Dva základné druhy modlitby: neustála modlitba – neustále som v ožej prítomnosti čokoľvek robím a vyhradená modlitba – čas, ktorý venujem výlučne Bohu. A toto je veľmi potrebné. A malo by to byť ráno. To sú prvotiny dňa a tie sú najlepšie. Vtedy máme čistú hlavu aj srdce. Vtedy by sme sa mali modliť. Bohu máme dať to najlepšie.

Príbeh - Gloria Polo – Stála som pred bránami neba a pekla

Tak ako Ježiša premenila modlitba, tak bude premieňať aj nás. Len aby sme sa modlili.

  1. – neviem, ako vám, ale mne toto premenenie na vrchu pripomína aj sv. omšu. Sv. omša je vrcholná modlitba. Tak ako sa Ježiš na vrchu modlil až k vrcholnému bodu, ktorým bolo jeho premenenie, tak sa aj my modlíme pri sv. omši až k vrcholnému bodu, ktorým je premenenie. Všimnime si tu niektoré styčné body. Oni prechádzajú Starým zákonom, životom Ježiša Krista aj životom Cirkvi v iných podobách a smerujú k svojmu vrcholu. Tak jak sa tu spájajú osoby starého zákona Mojžiš a Eliáš s Ježišom a apoštolmi, tak sa tu spájajú aj isté spoločné prvky dejín. Prvým takýmto prvkom je VRCH. Mnohé dôležité veci sa udiali práve na vrchu. Napríklad, Mojžiš dostal zmluvu – desatoro na vrchu. Chodil na vrch rozprávať sa s Bohom a keď schádzal z vrchu, tvár mu žiarila. Ježiš tiež je dnes na vrchu. Aj Getsemanská záhrada je na kopci, aj Kalvária a na vrchu sa Pán Ježiš vzniesol do neba. A my dnes nie sme na vrchu? Pozrite na akom kopci sme. Aj kostoly sa väčšinou stavajú na vrchu. Tým chceme vyjadriť, že chceme ísť hore, naša modlitba stúpa k Bohu a my tam tiež smerujeme celým srdcom: „Hore srdcia.“ – „Máme ich u Pána.“ Druhé, čo si všimnime, je STÁNOK. Už v Starom zákone, keď Izraeliti putovali, tak mali medzi sebou tzv. Stánok stretnutia. Tam sa chodil Mojžiš tiež modliť. Denne sa tam s Bohom rozprával. Odtiaľ vždy prichádzal premenený. Mali tam aj archu zmluvy a v nej desatoro a mannu. A teraz je Ježiš na vrchu. A Peter chce postaviť tri stánky na vrchu. A my sme, kde teraz? Nie náhodou v Božom stánku. „Hľa, stánok Boží je medzi ľuďmi.“ Sme v stánku Božom, ktorý postavili naši predkovia a v ktorom sa Boh premieňa. Tu prebýva Boh zvláštnym spôsobom. Teda nie je to celkom tak, ako sa niektorí domnievajú a vyhovárajú: „JA nechodím do kostola. A načo? Veď ja sa aj doma pomodlím. Aspoň sa nemusím pozerať na tých všetkých farizejov, čo sedia v prvých laviciach a pritom sa správajú jak...“ pozor na toto. Tu je Boh prítomný zvláštnym spôsobom. Je pravdou, že sa môžeme modliť všade. Ale nikde Boh nie je tak prítomný, ako v Božom dome. Tu je Boh prítomný, viditeľne a zjavne, povedal by som, že skoro až hmatateľne. Tu sme dostali najväčšie Božie milosti. Tu sa začal náš život s Bohom a tu sa skončí. Toto je miesto skutočného stretania sa s naším Pánom. Toto je miesto opvdivej modlitby. Toto je miesto,kde sa premieňa pán a kde sa ho môžeme dotknúť. Stadiaľ prúdi Božie požehnanie do našich domov a do celého nášho mesta. Kostol je srdcom našej dediny. Kostol je srdcom Kňažej. Odtiaľ prúdi Božia milosť do celej dediny. Tak ako srdce pumpuje krv do celého tela, tak tu je miesto, odkiaľ prúdi milosť a Božie požehnanie do celej našej dediny, do každého nášho domova. A sv. omša je tá najväčšia udalosť, ktorá sa tu odohráva. Sme svedkami najväčšej premeny. Len keby sme otvorili oči svojho srdca – oči viery.

Záver: Prosme Pána Ježiša: Pane Ježišu, ďakujem ti, že si ma zavolal na tento vrch premenenia a že môžem byť s tebou v tomto stánku, kde sa premieňaš tak zázračne. Vchádzaš do obyčajného chleba, aby si sa stal neobyčajným pokrmom mojej duše. Daj mi vieru, Pane Ježišu, aby som ťa s láskou a vďačnosťou prijímal dnes a po všetky časy. Amen.