Farnosť Letanovce
Rímskokatolícky farský úrad Letanovce
Farnosť Letanovce
Letanovce - Arnutovce - Spišské Tomášovce

Chlapci a dievčatá, bratia a sestry, nastúpili sme ne cestu pokánia, začali sme pôstne obdobie. Na túto prvú nedeľu nám stôl Božieho slova predkladá evanjelium o pokúšaní Ježiša. Ani neviem, z ktorej strany to chytiť.

Je to tak rozsiahla téma. Hovoríme o pokúšaní a teda aj o zlom duchu, o diablovi. Hovoríme o najväčšom nepriateľovi nášho šťastia. Máte dajakých nepriateľov? Ste s niekým pohnevaní? Verte mi, nie je horší nepriateľ. Nikto vám nechce tak zle, ako práve on. A urobí všetko preto, aby vás uvrhol do najhorších hriechov a urobil vás nešťastnými. Koľkokrát sa mu to už podarilo. Začalo to prvými ľuďmi a pokračuje to dodnes. Je dobré o tom rozprávať. Hoci možno niektorí dnes už ani neveria v diabla. Možno sa aj smejú z toho. Poviem vám hneď na začiatok jednu skúsenosť z Podolínca. Zo začiatku, keď sme tam prišli, bola tam istá skupina mladých ľudí – teenegarov. Hovorili si satanisti. Nebol to taký ten tvrdý skutočný satanismus. Skôr akési hranie naň. Táto skupina sa často stretávala na tribúne futbalového ihriska. Sedávali tam do noci, pili, nadávali – hrozne – aj mladé dievčatá. Zahrávali sa naozaj so zlom. Až raz pribehli na faru. Vyvolávali duchov, či diabla či čo a jedno dievča začalo hnusne kričať, malo obrovskú silu, hádzalo sa, nemohli ju urdžať. Satanisti pribehli na faru a pýtali sa, čo majú robiť. Vyfasovali ružence a asi prvý krát sa vrúcne modlili. Takže nie je to až taká sranda.

     Skúsme sa teda zamyslieť nad nasledovnými skutočnosťami: pokušenie, diabol, zlo, hriech, ... Ponajprv nám treba povedať jednu vec: diabol je otec lži – otec klamstva. Niekedy ťa ľudia oklamú. Zdá sa ti to nefér. Bolí to. Dnes sa veľa klame. Ver mi, nik tak neklame ako diabol. Ukážeme si to postupne. Diablove klamstvá:

  1. Tvári sa, že neexistuje – Vtedy začína vyhrávať, keď ľudia v neho prestávajú veriť. Eve sa ukázal v podobe hada. Nemôže sa ukázať taký, aký je, lebo je hnusný. Ukazuje sa v iných lákavých podobách. Dnes mnohí v neho neveria. Neveria v nejakého dibla, zatratenie a pod. Všimnite si jednu vec: koľko je v dnešnom modernom svete oklutizmu, veštenia, čarov, mágie. Máme kadejaké veštiarne a pod. Diabla sme vyhodili dverami a on sa vrátil oknom. Prestali sme veriť Bohu, tak veríme poverám.
  2. Dobro predstaví ako zlo a zlo ako dobro – Tak to robí od začiatku. Všimnite si rozhovor Evy s ním. „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ „Vôbec nezomriete, to sa len Pán Boh, bojí, že... a budete ako on. Nikdy nám diabol zlo neponúka ako zlo a nikdy nám dobro neponúka ako dobro. Otočí to všetko naopak. Potom, Boh je zlý, len prikazuje a zakazuje, viera nás obmedzuje, prikázania nás zotročujú, modlitba je zbytočná, ... Láska? To je hlúposť. Pravá láska ani neexistuje.
  3. Chytá nás na sladké – Tak jak my chytáme muchy na sladké, tak diabol nás chytá. Ponúka nám to chutné. Ako Eve jablko a hladnému Ježišovi chlieb. Nám dajakú jahodu. Čo je to tá jahoda, ktorú nám ponúka? Absolútna sloboda! Mňam, aké dobré, byť slobodný, robiť si, čo sa mi zachce. Alkohol! Mňam, aké dobré, zabudnem, užijem si! Drogy! Mňam, aké dobré, som mimo, som šťastný. Moc! Mňam, to je dobrá sladučká jahoda: Mám moc! Som niekto! Sláva! Mňam, ako je to príjemné, keď mi všetci tlieskajú.

     Príbeh s pavúkom od av. Antona Paduánskeho – Pavúčia taktika:

     „Pavúk najprv natiahne vlákna pavučiny tak, že vyznačí jej obvod. Potom postupuje v tkaní od stredu smerom von, vyplní celý priestor a pripravý si vodný úkryt na lov. A loví zo stredu ako niekto, kto striehne na nejaké zviera. Ak do pavučiny padne mucha, pavúk sa okamžite pohne, vyjde zo svojho úkrytu a začne ju spútavať a omotávať, až kým svoju korisť úplne neznehybní. Potom ju odnesie do svojej skrýše, kde ukladá všetko, čo uloví. A keď vyhladne vyciciava jej vnútorné šťavy. Jeho život a jeho strava pozostávajú len z týhcto štiav.

     Tak postupuje i diabol. Ak chce chytiť človeka do pasce, natiahne najprv vlákna ľstivých myšlienok a upevní ich akoby na okrajoch, čiže na telesných zmysloch, pomocou ktorých sa úskokom dozvie, na akú neresť je človek najnachýlnejší. Potom začína spriadať od stredu, čiže v srdci a natiahne tam príslušné vlákno, čiže to najťažšie pokušenie. V srdci si pripraví miesto vodné na lov. Diabol totiž nemôže nájsť na človeku vhodnejšie iesto, aby sa pustil na lov, aby striehol, aby miatol, lebo zo srdca človeka vychádza život. A ak uzrie, že so súhlasom srdca padne do jeho pavučiny zvedená much, totiž niketo, kto sa rád oddáva telesným pôžitkom, okamžite ho začne spútavať inými druhmi pokušení a obvíjať ho temnotami, až je úplne nevládny a nehybný. Potom si ho diabol uloží do svojej skrýše. Vlastným diablovým pelechom jevykonanie zlého skutku. Tu odkladá to, čo chytil do sietí svojich zákerných nástrah, a vyciciava z neho šťavu, to znamená ľútosť duše.

     Príbeh kráľa Dávida: Na jeho živote je vidieť tú diablovu taktiku a to ako dokáže človeka naozaj opantať a uviesť do ozajstnej temnoty života. Všetko to začalo nevinne: Dávid sa išiel poprechádzať po terase svojho paláca. Možno naozaj potreboval oddýchnuť. A možno že sa nudil. Prečo už nešiel bojovať ako predtým, ale hlivel doma? A tak to asi začalo nudou. Mnohé hriechy začínajú nudou. A tak sa prechádzal a nudil na terase svojho paláca. Vtedy sa mu ukázal krásny obraz: videl krásnu mladú ženu ako sa kúpe. Ona nerobila nič zlé, zrejme. Ale on áno. Ona nevedela, že sa na ňu niekto díva. A Dávid na ňu hľadel. A hľadel žiadostivo. A tak diabol rozhodil svoju sieť. A začal spriadať. Dávid sa začal na ňu vypytovať, čo to je za ženu. Dozvedel sa, že je to manželka jedného z jeho verných vojakov – Uriáša. Ale aj tak si ju dal priviesť a bol sňou ako muž so ženou. Správal sa tu veľmi sebecky a nezodpovedne. Vidíte tú taktiku diabla. Začalo to nevinnou prechádzkou na terase. A príbeh pokračuje. Bersabe otehotnela. Dávid začal klamať. Povolal Uriáša domov. Ale ten domov nešiel spať. Ešte ho aj opil. Takže tu je aj opilstvo. Ale on spal vonku, lebo vedel, že aj ostatní vojaci spia vonku. Nato Dávid zašiel tak ďaleko, že poslal list, v ktorom kázal Uriáša poslať do najnebezpečnejšieho boja. Aby tak padol. A aj padol. A jeho krv bola na Dávidových rukách. Skutočným vrahom bol Dávid. Vidíte tu sieť diablových klamstiev a taktiky? Nuda – pohľady – žiadostivosť – smilstvo (cudzoložstvo) – klamstvo a intrigy – opilstvo – úkladná vražda. Kto bol Dávidovým najhorším nepriateľom? Boli to Filištínci? Vôbec nie! Bol to diabol. Ten ho pripravil o pokoj a radosť. A jeho sebectvo, pýcha,... Našťstie, náš príbeh má dobrý koniec. Dávid úprimne uznal svoj hriech a úprimne ľutoval aj konal pokánie. Preto je napriek svojim slabostiam najväčším kráľom.

     Pokúšanie na púšti: Teraz sa ešte zamyslime nad pokúšaním Ježiša. Ježiš sa postí 40 dní. Fyzicky musel byť ozaj slabý. Duchovne nebol slabý nikdy, preto diabol prichádza aspoň, keď je slabý fyzicky. A diabol začína spriadať: „Ak si Boží Syn, povedz týmto kameňom, aby sa z nich stali chleby a nasýť sa.“ Aký pokoj si zachoval Ježiš, akú vyrovnanosť. Napísané je: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Teda ide o chlieb, o jedlo. Dokáž, že si Mesiáš, daj nám chlieb. Ľudia, keď im dá niekto chlieb, hneď ho majú za Mesiáša. Spomeňte si, čo sa dialo, keď Ježiš tozmnožil chlieb. Hneď ho chceli urobiť Kráľom. Dajte ľuďom chlieb a hry a budete pre nich bohmi. Tak nejak si hovorili rímski cisári. Veľmi zaujímavo hovorí sv. otec o rôznych systémoch, ktoré sa vyhlasovali za akýchsi Spasiteľov. Napríklad taký komunizmus: „Namýšľali si, že dokážu zmeniť kamene na chlieb, ale namiesto chleba rozdávali kamene.“ „Chlieb je dôležitý, dôležitejšie je sloboda, no najdôležitejšia je neprestajná úcta k Bohu.“

     Druhé pokušenie: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dole. Veď je napísané: Anjelom svojím prikážem o tebe, aby ťa chránili...“ A Ježiš hovorí: „Ale je aj napísané: Nebudeš pokúsať Pána svojho Boha.“ Diabol chcel dôkaz. Ukáž, že si Boží Syn. Aj my často krát chceme dôkaz. Keď si Boh, tak urob toto. Ak urobíš toto, tak ti uverím. Keď si Bože, prečo sa dejej toto a toto? Prečo je toľko zla? „Kto takto zmýšľa, robí boha sám zo seba a ponižuje nielen Boha, ale aj svet a seba samého.“ Kristus neskočil z vysokého chrámu. Ale vrhol sa do oveľa väčších hĺbok. Urobil skok zo svojej božskej slávy, medzi nás biednych ľudí. A vrhol sa do urtpenia, bolesti a smrti. A urobil to v plnej dôvere v božiu ochranu.

     Tretie pokušenie. Diabol priamo chce, aby sa mu Ježiš klaňal. A sľubuje mu všetko. Ide o pýchu a túžbu po moci. Čomu sa dnes klaniame? Čo je pre nás dnes mesiášom? EÚ? ... Sloboda? Technický pokrok? Vedľa seba stáli Ježiš a barabáš. A Židia chceli Barabáša.