Farnosť Letanovce
Rímskokatolícky farský úrad Letanovce
Farnosť Letanovce
Letanovce - Arnutovce - Spišské Tomášovce

Odhoď ten kameň

   Milí bratia a sestry!

   Občas mi ľudia povedia: Pán farár, pekne kážete, len viete ako dnes ľudia počúvajú kázne? Počúvajú vás a pozerajú na druhých a rozmýšľajú, že máte pravdu a že ako sa ten či onen, - ktorý sedí v tej ktorej kostolnej lavici, - má zmeniť. Alebo prídu domov z omše a manželka hovorí mužovi: Si dnes počul pána farára?! To presne na teba sedelo! Alebo inokedy muž hovorí žene: Si počula? O tebe bola reč. To ty si presne taká! A stále človek berie Božie slovo a vzťahuje ho na iných, nie na seba. Kým Božie slovo práve preto odznieva, aby sa dotklo mňa.

     Nejakú obdobnú situáciu zažívame v dnešnom evanjeliovom príbehu, keď farizeji privádzajú úbohú ženu, ktorá bola pristihnutá pri cudzoložstve. A chceli ju za to – podľa zákona – ukameňovať. Na ňu aplikovali slová zákona, no zabudli ich aplikovať aj na seba. A preto ich Ježiš zrovnal do laty, postavil ich do toho istého radu: Ste takí istí hriešnici ako táto žena. A musíme povedať, že im vôbec nešlo o pravdu, ale chceli Ježiša vlákať do pripravenej pasce. Ak sa jej bude zastávať, povedia, že je priateľ hriešnikov, čo aj o ňom hovorili. Ak bude k nej tvrdý, stratí u ľudí. Chceli ho proste zdiskreditovať, oslabiť jeho vplyv, zlomiť ho, podraziť mu nohy zozadu. Lenže Ježiš, Boží Syn, dobre vedel, čo sa deje. Dokázal vykľučkovať z celej situácie bez toho, že by kľučkoval. Keď naňho dobiedzali, proste a jednoducho povedal tú odzbrojujúcu vetu: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Nielenže nik nehodil kameň, ale po jednom sa vytrácali. Až na námestí zostal jediný spravodlivý s touto úbohou ženou – on sám. Nik ťa neodsúdil? - Nik, Pane. - Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac nehreš.

   Nemyslíte si, milovaní, že práve teraz je ten správny čas, aby sme sa zamýšľali nad sebou, nie nad druhými, aby sme robili spytovanie svedomia sebe, nie iným? Máme Rok milosrdenstva, svätý pôst, tento týždeň predveľkonočnú svätú spoveď. Ja myslím, že je to ten najsprávnejší čas na sebareflexiu.

   Ešte predtým, než budeme hovoriť o sebareflexii, či lepšie po našom o spytovaní svedomia, povedzme si jednu vec. Keď prstom ukazujem na druhých, tri prsty ukazujú na mňa. Ja ukazujem na druhého a kričím: Ty, ty ty!!! Ale tri prsty ukazujú na mňa a pripomínajú mi: Ja, ja, ja. Spomeňte si na kráľa Dávida, keď mu Nátan rozpovedal príbeh o chudobnom človeku a jeho jednej ovečke, ako prišiel boháč, ktorý mal sto oviec, ale chudobnému zobral tú jedinú. A Dávid sa rozhorlil: Kto je ten človek. A Nátan mu povedal: Ty si ten muž! A vtedy Dávid priznal: Áno, ja som zhrešil.

   A teraz prejdime k samotnému spytovaniu svedomia. Čo je to svedomie? Svedomie je vnútorný hlas, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo je zlé. Je to najhlbšie vnútro človeka, kde sa človek stretá s Bohom. Je to niečo, čo vie iba Boh a človek. Svedomie má byť pravdivé, zdravé, isté, čisté, jemné. Na druhej strane nemá byť laxné (široké), povrchné, pokrivené, rozpačité, úzkostlivé. Niekto povie, že konal podľa svojho svedomia. Áno, to je v poriadku, ale je v poriadku tvoje svedomie? Aké je tvoje svedomie? Nie je povrchné? Nie je ľahostajné? Nie je pokrivené? Čo pre teba je hriechom a čo nie je? (Príklady zo života: 1) Pani, ktorá nepovažovala nechodenie na nedeľnú sv. omšu za hriech, 2) Muž, ktorý povedal, že nič neukradol a nikoho nezabil, akoby celý morálny život človeka obmedzil len na toto. A preto je dôležité, aby sme si svedomie formovali. Najmä čítaním Svätého písma, katolíckej literatúri a samozrejme pravidelným spytopvaním svedomia.

   Spytovať si svedomie vlastne znamená, pýtať sa Boha na názor. Ľudia si vytvárajú názor a pýtajú sa na názor rôznych osôb, zvlášť známych osobností. Napríklad pred voľbami sa zvykneme poradiť s niekým, komu dôverujeme, považujeme ho za skúseného a rozhľadeného. Spytovať si svedomie znamená, pýtať sa na názor samotného Boha: Čo si myslíš ty, Pane? Čo hovoríš na môj život? Čo bolo dobré a čo dobré nebolo? Čo a ako mám zmeniť? Najdôležitejšie je vidieť Ježiša a vidieť seba. Rozdiel medzi tým je to, na čom treba pracovať. Chcem Ťa povzbudiť a poprosiť, drahý môj, urob si dobré spytovanie svedomia podľa nejakého spovedného zrkadla. Dobre sa priprav na svätú spoveď pre Veľkou nocou. Nebuď povrchný, neodflákni prípravu na svätú spoveď. Ježiš ti hovorí: Zatiahni na hlbinu a spusti sieť na lov. Lov vo svojom srdci, hľadaj, skúmaj, pýtaj sa, aby si sa menil, aby si rástol, aby sa tvoje srdce premieňalo podľa Ježišovho srdca. Dovoľ Ježišovi, aby ťa zmenil, aby ti dal nový život, aby si znova zažiaril ako krásne Božie dieťa, plné milostia pravdy.

   Pár praktických rád:

-       Riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo.

-       Počúvaj učenie Cirkvi a Svätého Otca.

-       Nezabudni pestovať v sebe zmysel pre duchovné hodnoty.

-       Každý tvoj dobrý skutok ti ukazuje, ako sa môže svedomie uplatniť v praktickom každodennom živote.

-       Každé ráno rozjímaj a každý večer sa spytuj Boha na seba.

-       Rob si pravidelnú mesačnú svätú spoveď.

-       Nájdi si dobrého spovedníka a dôveruj mu.

-       Čítaj náboženskú literatúru.

-       Všímaj si život mnohých svätcov (Ján Pavol II, Matka Tereza, sestra Zdenka...)

-       Prijímaj s vďačnosťou a pokorou upozornenia od priateľov.

   Môj Pane, tak často sa pýtam kdekoho na názor a prijímam názory predovšetkým z médií, kde nie vždy, či skôr veľmi málo odznieva pravda. A tak málo sa pýtam teba, ktorý si Pravda sama. Nie, môj Pane, už to takto nechcem robiť, chcem viac počúvať teba. Ty rozumieš človeku a poznáš ľudské srdce. Chcem byť s tebou, pri tebe sa upokojiť, v tebe spočinúť a započúvať sa do tvojho hlasu. Odteraz sa budem pýtať teba na názor, lebo viem, že ty ma neoklameš ani nijak nepomýliš, lebo ma miluješ a si ku mne úprimný. A prosím ťa, pomôž mi vykonať si dobré spytovanie svedomia a tak sa dobre pripraviť na preveľkonočnú svätú spoveď. Amen