Farnosť Letanovce
Rímskokatolícky farský úrad Letanovce
Farnosť Letanovce
Letanovce - Arnutovce - Spišské Tomášovce

AI: Milí bratia a sestry: Zemetrasenie v Japonsku, minuloročné povodne alebo požiare v Rusku, nedávne zemetrasenie v Haiti,... ??? Sú to veľké otázniky, ktoré visia nad udalosťami posledných dní, resp. rokov.

Ľudia hľadajú príčinu. Je veľmi dobré, že ju hľadáme. A možno ju netreba hľadať len tak plytko, t. z. za každú cenu si to vysvetliť normálne ľudsky vedecky, fyzikálne, geograficky,... Možno je za tým aj čosi oveľa hlbšie. Možno nám tým Pán Boh chce aj niečo povedať. Pán Boh nám totiž všetkým chce niečo povedať. A keďže sa dejú takéto mimoriadne veci, Pán Boh nám zrejme chce povedať niečo dôležité. Možno sme na neho zabudli a spoliehame sa len na seba. Možno si dnes ľudstvo myslí, že Boha nepotrebuje. A Pán Boh nás upriamuje na život v Bohu, na plnohodnotný život, na iné hodnoty života než aké dnes vládnu svetom,...  

     Byť učeníkom Pána Ježiša môže znamenať aj to, že sa budeme „pýtať“. Pýtať sa na to, čo nám nie je úplne jasné. Ak sa správne modlíme, musí sa v našej modlitbe objaviť aj táto forma, ktorú môžeme označiť ako: „Otázka Bohu“. V tomto svete napriek tomu, že sme veriaci a možno práve o to viac, nás veľa vecí pohoršuje. Keby som sa vo svojich modlitbách Pána ustavične nepýtal a neprosil o pochopenie, už by som tu nebol ako kňaz. Ale keď sa ustavične modlím a keď chodím s Kristom ako jeho učeník, tak mám právo pýtať sa aj na také veci, ako je utrpenie nevinného človeka. Mám právo a dokonca i povinnosť pýtať sa Boha, aby som si ho mohol s čistým svedomím vážiť a aby som ho mohol bez strachu milovať. Tak to urobili aj apoštoli v dnešnom príbehu o „slepom“. 

KE + DI: Táto udalosť sa odohrala v sobotu. A nebola to obyčajná sobota. V ten deň bola Slávnosť stánkov, teda zvláštna, svätá sobota. Veľmi zaujímavá bola ích otázka: „Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia, - že sa narodil slepý?" Kto sa dopustil takého hrozného hriechu, v dôsledku ktorého sa narodil slepý človek? Otázka na hriech rodičov, ktorý mohol spôsobiť slepotu syna, nebola ničím nezvyčajným. V SZ je napísané, že Boh trestá za hriech otcov deti do tretieho až štvrtého pokolenia. Bolo teda možné, že sa rodičia dopustili hriechu, za ktorý ich Boh potrestal slepotou syna. Učeníci však išli ďalej. Spýtali sa, či vari on sám zhrešil, a preto sa narodil slepý. Je to veľmi zvláštna otázka. Ako môže zhrešiť niekto ešte pred narodením? Judaizmus nikdy neučil o reinkarnácii. Ako teda mohol niekto zhrešiť pred svojím narodením? 

   Podľa rabínskeho judaizmu bola vrodená chyba, napr. slepota, dôsledkom konkrétneho hriechu rodičov alebo postihnutej osoby. Podľa tohto učenia má plod pri počatí dvojaké sklony. Hebrejsky sa nazývajú jecer hara a jecer hatov. Prvý označuje náchylnosť na zlé a druhý na dobré. Počas deviatich mesiacov tehotenstva podľa ích názorov prebiehal v maternici zápas medzi dobrom a zlom. Mohlo sa stať, že v plode počas vývoja zosilnel sklon k zlému a napr. v hneve kopol matku. Pre tento hriech sa mohlo dieťa narodiť slepé. Otázka učeníkov tak prakticky odrážala učenie rabínskeho judaizmu.

     Učeníci sa mýlili v dvoch veciach. Po prvé, že prijali učenie farizejov, podľa ktorého plod mohol zhrešiť ešte v tele matky. Druhým omylom bolo veriť, že vrodená chyba, ako napr. slepota, je nevyhnutný dôsledok mimoriadne veľkého hriechu. Pán Ježiš oba omyly rázne odmietol: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky" (Jn 9,3). Samozrejme, každé telesné postihnutie je dôsledkom Adamovho hriechu a celkového pádu ľudstva. Ľudia musia zomrieť, lebo sú hriešni. Sú potomkami Adama. Ale je veľkým omylom tvrdiť o konkrétnej vrodenej chybe, chorobe alebo úraze, že je dôsledkom hriechu. Pán Ježiš toto učenie vyvrátil vyhlásením, že ani tento človek, ani jeho rodičia nezhrešili. To, že sa tento človek narodil slepý má iný zmysel: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky!“ 

     Veľmi často sa nám stáva, že keď chceme ospravedlniť Boha, tak musíme obviniť človeka. Tak uvažovali aj apoštoli v dnešnom evanjeliu: „Rabbi, kto zhrešil? On alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ Apoštoli uvažovali asi takto: „Narodiť sa slepý nie je určite dobré a nie je to maličkosť, môžeme to chápať len ako Boží trest, preto ako on nezhrešil, tak museli zhrešiť jeho rodičia. V opačnom prípade by sme museli aspoň na chvíľu priznať, že Boh nie je spravodlivý a to by bolo strašné. To by sme ako veriaci nemohli uniesť.“ 

PAR: Ponajprv nám treba rozlíšiť, že nešťastie sa môže dotýkať konkrétneho jednotlivca, resp. Malého okruhu ľudí, ale sú aj hromedné, celospoločenské nešťastia, ktoré sa dotýkajú veľkého počtu ľudí.

  1. Cez každú udalosť k nám Boh hovorí. A určite hovorí aj cez udalosti posledných mesiacov. Povedal by som, že dokonca mimoriadnym spôsobom. Mnohí už myslia na koniec sveta. Sú ľudia, ktorí sa toho veľmi chytajú a už predkladajú rôzne katastrofické scenáre. Mnohí sa dokonca vracajú k tretiemu fatimskému posolstvu a sú naň veľmi zvedaví. A hovoria, že Panna Mária povedala, že od roku 1957 do r. 2012 budú na svete rôzne pohromy. Je dôležité vedieť čítať znamenia čias. Múdry človek vie čítať v tom, čo sa deje. Pán Ježiš to aj hovoril. Povedal židom, že poznajú, keď prichádza dážď, a teda že vedia čítať znamenia prírody, ale vyčítal im, že znamenia čias nevedia posúdiť.
  2. Boh vždy sleduje dobro človeka, Boh je na mojej strane

     Raz Pilát dal zabiť veľa Galilejčanov a Pána Ježiša sa pýtali, či boli tí ľudia horší, že ich Boh tak potrestal. A Pán Ježiš im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ (Lk 13, 1-5) Preto je potrebné, uvedomiť si, že netreba hneď za všetkým hľadať len to, že ten alebo ten človek alebo tí ľudia urobili niečo zlé. Môže to byť akési znamenie pre nás všetkých. Boh každou udalosťou v prvom rade sleduje dobro človeka. A tak, keď sa aj deje niečo zlé, Boh tým usiluje o naše dobro. Ak dopustí nešťastie, tak len pre väčšie dobro. Na druhej strane, mnohé veci si privodíme my sami. A z nich rozhpdne nemôžeme obviňovať Boha. V každom prípade je ale pravdou, že za zlom a nešťastím, stojí hriech. Za takýmito veľkými nešťastiami, je to hriech ľudí, hriech ľudstva. Človek sa dnes odklonil od Boha, často sa správa akoby Boha nepotreboval. A tak Pán Boh musí nás sem tam aj viac akosi upozorniť, že nejdeme správnou cestou. Že náš život je prázdny, bez lásky. Počúvajme, čo hovorí Matka Terézia: „Potrat je hrozný hriech. Nielenže ním človek zabíja život, ale sám seba stavia pred Boha; ľudia rozhodujú o tom, kto má žiť a kto má zomrieť. Ľudia chcú byť všemohúcim Bohom. Chcú vziať do svojich rúk Božiu moc. Ako keby chceli povedať: “Zaobídem sa bez Boha. Ja sám rozhodujem.” Je to najdiabolskejšie, čo môže ľudská ruka vykonať. Preto platíme najhroznejšími pohromami, ktoré sa na svete dejú. Je to trest, je to výkrik tých nevinných detí, ktorý ustavične vystupuje pred Boha.“

     3) Dobro kríža - My vidíme udalosť nejaké nešťastie a hlavne keď sa nás dotýka, tak celkom zblízka. Sme v tom ponorení. Potom nechápeme a pýtame sa: „Prečo Bože.“ Ale Boh to vidí v oveľa širšom kontexte. Boh vidí do minulosti aj budúcnosti úpne jasne, pozná každého človeka, pozná ľudstvo a to do najhlbšej hĺbky. A to už my vôbec nedokážeme tak vidieť. Zoberte si napríklad, keď pomreli betlehemské deti, keď ich dal Herodes povraždiť. Ako tie matky trpeli. Bolo to iste hrozné. Ale z toho utrpenia vzyšlo obrovské dobro. Zachránilo sa dieťa, ktoré malo zachrániť svet. A tie nevinniatka, sú dnes oslavované. Čo vtedy o tom mohli vedieť mami týchto detí, či otcovia? Ani netušili, čo sa to deje a prečo. Iste mali veľký otáznik. Ale my to už dnes chápeme ináč. A tak aj mnohé veci v našom živote nepochopíme hneď, ani to nechceme. Mnohé veci nájdu vysvetlenie až po mnohých rokoch útrap. Musí prejsť veľa času, kým človek pochopí, aké dobro mu prinieslo to či ono utrpenie. Ako hrozne trpel Pán Ježiš a koľko dobra vzišlo z toho utrpenia a ztej smrti. Kto z nich tam vtedy tomu rozumel. Nikto. Len Ježiš. Aké dobro je často ukryté v kríži.