AI: Milovaní bratia a sestry!
Dnešným dňom sme vstúpili do najväčších dní nášho liturgického roku a teda aj do naj...
dní Ježišovho života. Dielo vykúpenia človeka a teda dielo Božej lásky vrcholí. V dnesný deň – Zelený štvrtok – si pripomíname tri hlavné skutočnosti, ktoré nám daroval práve v tento deň Ježiš Kristus: príkaz lásky, ustanovenie Eucharistie a ustanovenie sviatosti kňazstva. Zjednodušene by sme mohli povedať: Láska, Eucharistia, Kňazstvo. Pritom tieto tri skutočnosti sú naozaj hlboko vzájomne späté. Nie nadarmo nám ich Kristus dal deň pred svojou smrťou pri tej veľmi hlbokej sugestívnej udalosti – poslednej večery. Možno si predstaviť Eucharistiu bez lásky? Veď Eucharistia je plodom lásky. Možno si predstaviť Eucharistiu bez kňaza? Veď Eucharistia sa tvorí skrze ústa a ruky kňaza. Možno si predstaviť kňaza bez Eucharistie? Veď kňazstvo bez Eucharistie stráca zmysel. Kňaz žije z Eucharistie. Eucharistický Kristus napĺňa srdce kňaza láskou. Kňaz vysluhuje Eucharistiu, no zároveň potrebuje eucharistiu. Slúži Kristovi, no zároveň potrebuje Krista. A možno si predstaviť kňazstvo bez lásky? No čo je to za kňaza bez lásky? Najväčšia karikatúra Krista v dnešnej dobe. Nemožno preto hovoriť o Eucharistii bez lásky a kňasztva; taktiež nemožno hovoriť o kňazstve bez Eucharistie a lásky; a taktiež nemožno hovoriť o láske bez eucharistie a kňazstva. Sv. Ján Mária Vianney hovorí: „Kňaz je láskou Ježišovho Srdca.“
- 1)Láska
„Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“
Ján Pavol II. hovorí: „Ľudia nemôžu žiť bez lásky. Sú povolaní milovať Boha a svojich blížnych, ale aby mohli milovať správne, musia si byť istí, že sami sú milovaní Bohom. Boh vás miluje drahé deti! Toto som vám chcel povedať!“
Ján Mária Vianney: „Mohli by sme byť aj svätí a dokonca robiť zázraky, ale ak nám chýba láska, neprídeme do neba.“
Milovaní, nedá sa žiť bez lásky. Život bez lásky nemá zmysel. Človek bez lásky nemá prečo žiť a nechce žiť. „Láska“, „milovať sa“, to sú dnes pošliapané a zničené slová. Človek stráca cit pre skutočnú hlbokú, opravdivú lásku, ktorá je nevyhnutne spojená s obetou. Kde niet obety, tam niet lásky. Ten, kto opravdivo miluje, tan sa obetuje. Mama, čo miluje deti, vstáva k nim v noci, modlí sa za ne, stará sa o ne. Otec, ktorý miluje svoju rodinu, ten asa pre ňu zdiera v práci, kde stále len počuje: „Ak sa ti nepáči, nech sa páči - môžeš odísť!“ Kňaz, ktorý miluje, ten sedí v spovednici, poctivo si pripravuje Božie slovo, obetavo vypočuje ľudí, nájde si pre nich čas, modlí sa za nich,... To je láska. Boh, ktorý miluje, dáva svojho Syna, „aby nezahynul nik, kto v neho verí ale aby mal večný život.“
- Láska k Bohu
Nakoľko milujem Boha? Milujem skutočne Boha? Pozrite sa na tie dve ramená kríža: zvislé rameno – láska k Bohu, vodorovné – láska k blížnym. Koľko je dnes sebectva, nenávisti, závisti, hnevu, klamstva,... A ako je to vo vzťahu k Bohu? Keby som miloval Pána Boha, nebol by deň, aby som na neho nemyslel. Hľadal by som ho, prosil, volal,... S ním by som si vstával a sním by som si líhal. Tešil by som sa na každú chvíľu modlitby – samoty s ním. Ako hovorí sv. Augustín: „Môj Boh, moje všetko.“ T je láska.
- Láska k blížnemu
Kdežto dnes sa už láska chápe kdeako. Ponajprv ako istá zaľúbenosť, akési vzplanutie, ako čosi citové, plytké a premenlivá. Lenže pravá „láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, neteší sa z neprávosti, ... Všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží,...“ Všimnime si mnohé vzťahy v dnešnej dobe, tzv. priateľ a priateľka, ktorí bývajú spolu v jednej domácnosti. Chcú si to vyskúšať. Čo si chcú vyskúšať? Či sa majú radi? Je to akási láska na skúšku. Dá sa milovať na skúšku? Tak buď milujem alebo nie. A ak milujem, tak dávam do toho celé srdce. Mnohí povedia: „My sa máme radi, ale ešte sa nejdeme sobášiť, ešte máme čas.“ Ja nerozumiem: „Keď sa máte radi, aký máte problém spečatiť svoju lásku, spojiť sa putom jednoty?“ Načo sú vám tie zadné dvierka? Na útek? „Čo ak to nevyjde?“ Chcete to skúsiť? Vyskúšať si vzťah? Dá sa láska skúšať? Ak chcete skúšať, to znamená, že si nedôverujete. Ako sa máte radi, ak si nedôverujete? Láska dáva. Láska nechce brať, ale dávať. Kdežto mnohé vzťahy sú dnes o tom, čo z toho budem mať. Nejde o to, čo dám, ale čo si vezmem. A tak to skúsia, ako im to pôjde tak, aby nemuseli všetko dať. Trošku dajú, a čakajú čo im dá ten druhý. No môže to byť opravdivá láska? Mne to skôr pripadá, ako akási dohoda o tom, ako budeme jeden druhého používať. Láska sa dáva. Čím väčšia láska, tým viac dáva. Láska je ako jama: dávaním rastie. Manželia, keď si budú brať, nebudú nič mať. Až vtedy, keď si začnú dávať, budú mať. Láska dávaním rastie.
Ak chcem lásku dať, najskôr ju musím mať. Ako ju budem mať? Tak, že ju dostanem? Kde ju dostanem? Tam, kde ju majú. Kde ju najviac majú? V eucharistii.
- 2)Eucharistia
„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Ján Pavol II.: „Cieľ a plán nášho života je On, Kristus, ktorý nás čaká, aby nás previedol cez hranice času do večného objatia s Bohom, ktorý nás miluje.“
Ján Mária Vianney: „Nehovorte, že jej nie ste hodní, aj keď je pravda, že jej nie ste hodní. Potrebujete ju. ... Prichádzajte k Eucharistii, prichádzajte k ježišovi, prichádzajte žiť z neho, s úmyslom žiť pre neho..“ Ako prežívam Eucharistiu? Teším sa na sv. omšu? Som tu len zo zvyku? Vôbec ma nezaujíma, čo sa tu deje? ...
- 3)Kňazstvo
„Toto robte na moju pamiatku.“
Ján Pavol II.: „Keď sa bližšie pozrieme na to, čo dnešní muži a ženy očakávajú od kňazov, napokon zistíme, že chcú len jedno: túžia po Kristovi. ... Od kňaza žiadajú Krista! A od neho majú právo dostať Krista predovšetkým skrze hlásanie Slova!“
Ján Mária Vianney: „Aj keby ste mali dvesto anjelov, nebudú vás môcť rozhrešiť. Jeden kňaz, akokoľvek jednoduchý, to môže urobiť. Môže vám povedať: „Choď v pokoji, je ti odpustené.“ Ó, aké vznešené je byť kňazom! Čo to znamená pochopíme celkom až v nebi. Ak by sme tomu rozumeli už na zemi, zomreli by sme nie od strachu, ale od lásky. Kňaz nie je kňazom pre seba. Nevysluheje si sviatosti. Nie je pre seba: je pre vás. Kňazstvo, to je láska Ježišovho Srdca. Keď vidíte kňaza, spomeňte si na Pána.“
Aj ja som všetko prijal z rúk kňaza. Keby nebolo kňaza, ktovie kde by som dnes bol? A ktovie kde by sme boli my všetci. Mňa tiež pokrstil kňaz. Prvý krát ma vyspovedal kňaz. Božie slovo do mňa vkladal kňaz. Vychovával ma kňaz. Birmovku a kňazstvo som prijal od biskupa. Kňaz je sluha. Kňaz je potrubím medzi bohom a tebou. Kňaz je púrostredníkom medzi Bohom a ľuďom. Cez kňaza komunikujete s Bohom. One je taká rúra, cez ktorú sa stretávate s Bohom. Prečo? Lebo teraz Boha nemôžeme vidieť priamo z tváre do tváre. To až v nebi. Ale Boh našiel spôsob. A ten spôsob sa volá kňazstvo. Všetky Božie dary, všetky milosti, prijali sme cez kňaza.
Príbeh vo vlaku – Muž, čo nadával na kňazov
Milí bratia a sestry, do Cirkvi a do kňazov sa dnes hádžu kamene. Viem, nie sú dokonalí. Ale kto z ľudí je? Mne to pripadá, akobydnes znova predviedli hriešnicu pred Ježiša a chceli ju kameňovať. Tak dnes mnohí chcúkameňovať Cirkev a kňazov. A veru aj kameňujú. Čo na to Ježiš? „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Sklonili hlavy a odišli. Koľko kameňov si už ty hodil? A koľko máš sám hriechov? Skloň hlavu a poď za Kristom.
ADE: Milovaní, láska, Eucharistia a kňazstvo. Tieto tri, no sú tak spojené, že spadajú v jednu skutočnosť a tou je Božia láska. Lebo všetko toto je Božia láska.
Nechajme sa milovať a milujme, to je všetko!